Dýchacia sústava

Jej funkciou je zabezpečiť výmenu dýchacích plynov (O₂, CO₂) medzi organizmom a prostredím. Potreba kyslíka v organizme stúpa s intenzitou metabolických dejov. Rozdielnosť úrovne metabolizmu viedla ku vzniku rôznych dýchacích sústav jednotlivých skupín živočíchov. Typ dýchacieho ústrojenstva závisí aj od prostredia, v ktorom živočích žije.

U jednobunkovcov a najnižšie postavených mnohobunkovcov (pŕhlivce, ploskavce, niektoré larvy hmyzu) dochádza k výmene dýchacích plynov difúziou cez povrch tela, teda špecializované dýchacie orgány nemajú vytvorené. Dýchanie celým povrchom tela sa vyskytuje aj u viacerých nižších stavovcov (obojživelníky, niektoré druhy rýb v prvých dňoch života). Kožné dýchanie u obojživelníkov predstavuje až 70-80% celkového dýchania.

Pre vývojovo dokonalejšie živočíchy s väčšími rozmermi tela je príjem kyslíka difúziou neefektívny, preto sa im vytvorili špeciálne dýchacie orgány a sústavy orgánov. Dýchacie orgány môžu zásobovať živočíchy kyslíkom dvoma spôsobmi:

1. priamo - kyslík zo vzduchu je rozvádzaný ku tkanivám sieťou vzdušných kanálikov (vzdušnice)
2. nepriamo - prostredníctvom dýchacích farbív obsiahnutých v telových tekutinách (žiabre, pľúcne vačky, pľúca)

Dýchacie farbivá sú metaloproteíny, ktoré majú afinitu ku kyslíku ako aj k oxidu uhličitému ako východziemu produktu dýchania. Tieto plyny sú v asociácii s atómom niektorého kovového prvku, ktorý tvorí jadro molekuly farbiva. Živočíchy majú dýchacie farbivá najčastejšie viazané na špecializované bunky zabezpečujúce výmenu plynov, menej často sú farbivá rozpustené v telovej tekutine. Okrem dobre známeho hemoglobínu sa v živočíšnej ríši vyskytuje celá paleta rôznych farbív.